List Svätého Otca Leva XIV. generálnym ministrom Konferencie františkánskej rodiny pri príležitosti otvorenia 800. výročia úmrtia svätého Františka z Assisi

Generálnym ministrom
Konferencie Františkánskej rodiny.                                                                    
10.1. 2026

„Naša sestra smrť,“ zvolal svätý František 3. októbra 1226 v Porciunkule, keď jej išiel v ústrety ako človek, ktorý dosiahol vnútorný pokoj. Od smrti Chudáčika z Assisi, ktorý hlbokými znakmi vpísal slovo Kristovej spásy do sŕdc ľudí svojej doby, uplynulo osem storočí.

Pri pripomínaní si významného jubilea, 800. výročia jeho prechodu do večnosti, sa chcem duchovne pripojiť k celej Františkánskej rodine a ku všetkým, ktorí sa zúčastnia na pamätných podujatiach, s nádejou, že posolstvo pokoja nájde hlbokú odozvu v dnešnej Cirkvi i spoločnosti.

Na začiatku svojho evanjeliového života počul povolanie: „Pán mi zjavil, že máme hovoriť tento pozdrav: ,Nech ti Pán nech udelí svoj pokoj‘“ [1]. Týmito jednoduchými slovami odovzdáva svojim bratom a každému veriacemu vnútorný úžas, ktorý Evanjelium vnieslo do jeho života: pokoj je súhrnom všetkých Božích dobier, darom, ktorý zostupuje z výsosti. Akou ilúziou by bolo myslieť si, že ho možno vybudovať len ľudskými silami! A predsa je to dar aktívny, ktorý treba prijímať a žiť každý deň [2].

Je to ten istý pozdrav, ktorým sa večer na Veľkú noc zmŕtvychvstalý Pán prihovára svojim učeníkom, vystrašeným a zavretým vo večeradle: „Pokoj vám“ [3]. Nie je to zdvorilostná formula, ale isté ohlásenie Kristovho víťazstva nad smrťou. Tak ako hlas anjelov v noci Narodenia Pána – „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých miluje“ [4] – aj pokoj, ktorý ohlasuje Serafínsky Otec, je pokojom, ktorý sám Kristus nechal zaznieť medzi nebom a zemou.

V tejto dobe poznačenej mnohými vojnami, ktoré sa zdajú nekonečné, vnútornými a spoločenskými rozdeleniami, ktoré plodia nedôveru a strach, František naďalej prehovára. Nie preto, že by ponúkal technické riešenia, ale preto, že jeho život ukazuje pravý zdroj pokoja.

Františkánske chápanie pokoja sa neobmedzuje iba na vzťahy medzi ľuďmi, ale zahŕňa celé stvorenstvo. František, ktorý nazýva slnko „bratom“ a mesiac „sestrou“, ktorý v každom stvorení rozpoznáva odraz Božej krásy, nám pripomína, že pokoj sa musí rozšíriť na celú rodinu stvorenstva. Táto intuícia zaznieva s osobitnou naliehavosťou v našej dobe, keď je spoločný domov ohrozený a stoná pod bremenom vykorisťovania. Pokoj s Bohom, pokoj medzi ľuďmi a pokoj so stvorenstvom sú neoddeliteľnými rozmermi jedného jediného povolania k univerzálnemu zmiereniu.

Drahí bratia a sestry, nech príklad a duchovné dedičstvo tohto svätca – silného vo viere, pevného v nádeji a horlivého v činorodej láske k blížnemu – v každom vzbudí vedomie dôležitosti dôverovať Pánovi, oddania sa životu vernému Evanjeliu, prijímať a osvetľovať vierou a modlitbou každú okolnosť i skutok života.

V tomto roku milosti vám chcem odovzdať modlitbu, aby svätý František z Assisi naďalej vlieval do nás všetkých dokonalú radosť a svornosť:

Svätý František, náš brat,
ty, ktorý si pred ôsmimi storočiami
išiel v ústrety sestre smrti ako zmierený človek,
oroduj za nás u Pána.

Ty, ktorý si v Ukrižovanom zo San Damiana
rozpoznal pravý pokoj,
nauč nás hľadať v ňom prameň každého zmierenia,
ktoré búra každý múr.

Ty, ktorý si neozbrojený
prekročil línie vojny
a neporozumenia,
daruj nám odvahu budovať mosty
tam, kde svet stavia hranice.

V tomto čase sužovanom konfliktmi a rozdeleniami
oroduj, aby sme sa stali tvorcami pokoja:
neozbrojenými a odzbrojujúcimi svedkami pokoja,
ktorý prichádza od Krista.
Amen.

S týmito pocitmi vyslovujem vrúcne želania dobra osobitne vám všetkým, ktorí nasledujete charizmu Chudáčika z Assisi, i všetkým, ktorí si budú rôznymi spôsobmi pripomínať výročie jeho dies natalis, a zo srdca vám udeľujem vytúžené Apoštolské požehnanie.

Z Vatikánu, 7. januára 2026

LEV XIV


Poznámky:

[1] Testament 23.
[2] Porov. pápež Lev XIV., Príhovor diplomatickému zboru, 16. mája 2025.
[3] Jn 20, 19.
[4] Lk 2, 14.